Rozhovor

12. marca 2011, Džony ŇúMen, Zo života...

notebook_19 (2)

Včera som bol na prednáške, ktorá bola zameraná na to, aká dôležitá je komunikácia. Aké je úžasné, že vieme a môžeme komunikovať s druhým človekom. A znovu som sa zamyslel nad tým, že ako veľa znamená v našom živote vyslovené slovo…myšlienka. Aká významnú úlohu zohráva komunikácia vo vzťahu, v rodine, na pracovisku…kdekoľvek.

Každý by sme mali mať aspoň jedného človeka vo svojom živote, ktorý nám rozumie, s ktorým sa vieme porozprávať naozaj o všetkom. O tom, čo nás teší, trápi, ako sa cítime, ako bolo v práci, aké máme plány na dnes, na zajtra. O tom, čo som večer čítal v knihe, ktorú mám položenú na nočnom stolíku. O tom, že ako som na obed zasa neodolal, a dal som si namiesto šalátu slaninovo-klobáskovú pizzu. O tom, ako je vonku krásne a že konečne prichádza jar. O tom, ako sme dnes splnili všetko čo bolo treba aj kúsok navyše. O hocičom… O všetkých tých drobnostiach, ktoré nám prináša každodenný život.

Rozhovor je veľmi dôležitou súčasťou môjho života. Rád rozprávam a priznám sa, som aj dosť ukecaný… Som však aj pozorný poslucháč, pretože viem, že ten čo veľa rozpráva, sa nič nedozvie.

Mám veľa kamarátov, pár priateľov…a jedného úžasného človeka, s ktorým si navzájom hovoríme úplne všetko. Dokážeme sa spolu rozprávať celé hodiny, o čomkoľvek… a sú to tie najkrajšie okamžiky v mojom živote. Tento Človek je pre mňa veľkým požehnaním.

A preto aj touto cestou: veľká vďaka za rozhovor…úprimné ďakujem za toho Človeka…